Povahové črty učiteľovej osobnosti
Učiteľova, vychovávateľova osobnosť je hlavným činiteľom vo výchovno-vzdelávacom procese. Učiteľ by mal stáť na jednom z prvých miest v našom spoločenskom živote. Správna osobnosť sa však nerodí hneď.
Treba na nej veľa pracovať. Teraz vzniká otázka, aké črty osobnosti sú príznačné alebo ktoré by mali byť príznačné pre pedagóga. Vymenujme aspoň niekoľko základných čŕt osobnosti, ktoré majú charakterizovať pedagóga. Ak máme osobnosť projektovať, musíme aj vedieť, aké črty chceme dosiahnuť. Preto je táto otázka pre výchovu a sebavýchovu učiteľov mimoriadne dôležitá.
Ideovosť ako základná črta učiteľovej osobnosti sa má prejaviť v činorodosti a v organizátorskej práci. Znamená to vykonávať každú prácu, pripravovať sa dobre na každú úlohu a vidieť v drobných veciach uskutočňovanie konečných cieľov. Naučiť žiakov dobre ovládať predmet, ktorý sa vyučuje, oboznámiť ho s viacerými názormi na problémy z danej témy a viesť ich k systematickej práci. To všetko sú dôležité ohnivká, v ktorých sa činorodosť a ideovosť môže najskôr prejaviť. Ideovosť súvisí bezprostredne so zásadovosťou v konaní. Zásadovosť v učiteľskej práci znamená úprimný a otvorený postoj k všetkým otázkam školskej práce. Žiaci vysoko hodnotia ideovosť a zásadovosť učiteľov. Nenávidia pokrytectvo. Poslucháč prvého ročníka vysokej školy píše napr. o jednom učiteľovi toto: „Nepáčilo sa mi to, že bol pokrytecký. Na jednej strane spolu s riaditeľkou bol proti študentom, no hneď sa spájal so študentmi proti nej. Slovom držal pri tom, pri kom stál. Nik ho nemal rád. Nuž a nie je div, že žiaci s ním prichádzali do konfliktu.“ Takisto ako žiaci nenávidia bezzásadovosť a bezideovosť, tak na druhej strane vysoko hodnotia tie vlastnosti a schopnosti učiteľa, ktorými sa ideovosť prejavuje. Ďalšia študentka napísala o svojom bývalom učiteľovi toto: „Čím si vlastne udržal autoritu? Tým, že vedel pútavo rozprávať, mal bohaté znalosti, pochodil po svete, veľa vedel, videl, počul. Na všetko mal vlastný názor. Bol prísny, ba vlastne ani nie, skôr zásadový. Z toho pramenila tá určitá prísnosť, ktorá sa prejavovala v tom, že spravodlivo hodnotil každú žiačku v triede. Žiadal od nás vždy viac. Požiadavky mal značné. Keď sme hovorili proste a od srdca, hodnotil to najvyššie.“